Hieroglyfické písmo

10.10.08 17:31:03

Hieroglyfické( toto slovo prvýkrát použil Clemens Alexandrijský v roku 200 po Kristovi. Pochádza z gréckych slov „svätý“ (hieros) a „vyrytý“ (glyfo)) nápisy sa v egypte vyskytovali už od preddynastických dôb. Za to, že si uhájili existenciu, vďačia konzervativizmu starých Egypťanov, ktorí len neradi prijímali novinky od cudzincov.
Egyptské meno pre hieroglyfy bolo m-d-r n-t-r, čo znamená „božské slová“. Tým je vlastne daný aj jeho charakter. Slúžilo hlavne náboženstvu a bolo majetkom vládnúcich vrstiev. Dá sa povedať, že k ľuďom, aspoň vo forme, ktorú poznáme, nepreniklo vlastne nikdy.

Najväčší rozvoj v používaní tohto písma bol v dobe Novej ríše. V tej dobe sa v krajine rozšírila znalosť čítania a písania. Na papyruse sa s týmto druhom písma môžete stretnúť iba v „knihách mŕtvych“, ktoré sa našli v hrobkách faraónov. V mnohých ľuďoch hieroglyfy prebúdzajú posvätnú úctu a často je im pripisovaná  magická moc odhaľovať zmysel života a pritom pôsobiť na svoje okolie.  

V podstate ide o ideografické písmo, ktoré má pre každý pojem samostatný obrázkový znak, teda hieroglyf. Vo vnútri tohoto systému vznikli tri druhy znakov. Boli to ideogramy zobrazujúce: Predmety, ktoré možno vnímať zmyslami, deje, ktoré je možné vnímať zmyslami a abstraktné pojmy, ktoré je možné zobraziť opisom.

Z ideografov postupne vznikali hieroglyfy (na rozdiel od obrázkového sumerského písma) kvôli znázorňovaniu činností.  Napr. obraz kráčajúcej postavy znamená „idenie“ a pod. S tým, ako pokračoval kultúrny vývoj, si  nemohli Egypťania s takýmto písmom vystačiť, a tak dochádza k tzv. fonetizácii písma.

Fonetické znaky slúžili tiež na vyjadrenie abstraktných pojmov. Tieto znaky boli pojmom priraďované  na základe homonýmie. To znamená, že slová rovnako znejú, zapisujú sa rovnakými znakmi, ale majú rôzne významy. Týmto spôsobom sa zapisovali aj slová, ktoré zneli podobne, ale nie úplne rovnako. V týchto prípadoch hrali dôležitú úlohu tzv. determinanty, čo boli kľúčové znaky, ktoré sa však nevyslovovali. Jedným z príkladov môže byť často používaný determinant rodu : pre mužské meno sa pridával znak sediaceho muža, pre ženské mená sa pridával znak ženy. Medzi ďaľšie determinanty patrí determinant času, ktorý označoval slnečný kotúč, rôzne druhy činností označovala ruka atď. Vďaka ním mohli Egypťania rozumieť nápisom jednoznačne.
Najmä predložky, prípony a ďaľšie gramatické tvary vyjadrovali Egypťania na podklade, ktorý bol podobný naším rébusom. Mali to o to ľahšie, že  potlačili samohlásky a naopak zdôraznili spoluhlásky. Postupne boli samohlásky z písma vypustené úplne a písali sa len spoluhlásky.

Ani fonetizácia písma Egypťanom nestačila. Kultúra sa rozvíja vo všetkých oblastiach ľudksého konania a tak vzniká stále väčšia potreba presného vyjadrovania. Vzniká tak slabikové písmo. To bolo síce zrozumiteľnejšie než ideografy, avšak stále bolo potrebných veľa doplňovacích značiek. Tým, že Egypťania dali určitým značkám trvalú hodnotu ich začiatočnej spoluhlásky, vzniká hláskové písmo. Staroegyptská hlásková abeceda mala 24 písmen. Aj keď spočiatku bolo aj toto písmo značne nedokonalé a značky boli často vymieňané, bolo to na svoju dobu najlepšie písmo. 
Smer písania nebol jasne určený. Spočiatku sa najčastejšie písalo zhora dole, jednotlivé znaky sa radili do stĺpcov, ktoré boli stavané vedľa seba sprava doľava.  Rozpoznať orientáciu riadkov je veľmi jednoduché, pri obrázkoch ľudí a zvierat je hlava vždy obrátená v smere písma. Okrem tohto písma rozlišujeme ešte dva ďaľšie druhy písiem. Je to písmo hieratické a písmo démonické.

HIERATICKÉ PÍSMO

Hieratika ( z gréckeho hieratikos, čo znamená kňažský) – toto písmo používali kňazi v chrámových knihách a aj keď ďaľšia možnosť prekladu je posvätný, využíval sa inak tento druh skôr k profánnym účelom.  Kresba znakov bola jednoduchšia ako u hieraglyfov, písalo sa štetcom na papyrus. Hieratických značiek bolo asi 600 a ich znalosť sa dostala aj mimo vládnuce kruhy. Znaky často len vzdialene pripomínajú zobrazovaný predmet. Najstaršia pamiatka písaná v hieratickom písme pochádza zhruba z roku 3000 p.n.l. Je to „Papyrus Prisse“, ktorý dnes takto označujeme podľa jeho posledného majiteľa. 

DÉMOTICKÉ PÍSMO

Démotika (z gréckeho démos, čo znamená ľud, ľudový),  slúžila ako rýchlopis, vznikla asi v siedmom storočí pred Kristom, hlavne preto, že vzrastala potreba písma na vyhotovovanie rôznych zmlúv. Znaky sú viac zjednodušené a ešte viac strácajú svoj obrázkový charakter. Prepojovaním znakov vznikli slová. Démotické písmo sa prejavuje rôznymi spojeniami a skratkami.  Najskôr sa toto písmo používalo v úradných zápisoch, neskôr na zapisovanie literárnych diel. Pre svoju pomernú jednoduchosť zostalo písmom egyptského ľudu až do víťazstva kresťanstva.

Posledné zaujímavosti...

28.11.2011 Sfinga
22.08.2011 Golf v Egypte
14.07.2011 Vodná fajka

Naposledy v diskussi...

16.07.2011 Dotaz
15.07.2011 taba
15.07.2011 Dovolenka v Egypte

Posledná fotografia...

Káhira 6
Káhira 5
Káhira 4
Káhira 3
Káhira 2